Pri prechode materiálom dochádza k zoslabovaniu prechádzajúceho ionizujúceho žiarenia. Toto zoslabenie závisí okrem iného na hrúbke materiálu. Pokiaľ je v materiále defekt  s vhodnou orientaciou voči smeru žiarenia, je žiarenie v tomto mieste menej zoslabené (alebo viac – v závislosti na materiálovej v necelistovsti). Za predmetom sa vytvára neviditeľný reliéf primárneho žiarenia, ktorý je potrebné previesť na viditeľný obraz vhodným detektorom – v prípade klasickej (filmovej) rádiografickej metódy RT sa jedná o rádiografický film. Každý film má svoju charakteristickú krivku, ktorá určuje, aký obrazový kontrast sa pri danej aplikácii dosiahne. Z praktického hľadiska je účelné (a odporúčané normatívnymi dokumentmi) pracovať v lineárnej časti charakteristickej krivky – teda pracovať so zčernáním (optickou hustotou) rádiogramu vyšších hodnôt. Zmena rádiografického kontrastu bude pri rovnakom rozdiele intenzít primárneho žiarenia v mieste chyby a mimo nej väčšie, pri vyššom sčernaní.