Vhodným pôsobením vonkajšieho magnetického poľa na súčiastku z feromagnetického materiálu  dôjde k jeho magnetickému nasýteniu. Prípadná diskontinuita – chyba v materiáli má iné magnetické vlastnosti – väčšinou býva neferomagnetická (vzduch v trhline, struska, plyn v póre atď).  V mieste defektu v blízkosti povrchu dochádza k lokálnej deformácii magnetického poľa – siločiary sú v tomto mieste nútené vystúpiť nad povrch. Vzniká tzv. rozptylový magnetický tok. Na povrch materiálu je nanášaný jemný feromagnetický prášok (obvykle v podobe suspenzie), ktorý je priťahovaný rozptylovým tokom – hromadí sa v mieste defektu. Prášok zabezpečuje vizuálny kontrast s povrchom a v mieste rozptylového toku tak tvorí  indikáciu, ktorá je následne vyhodnotená. Správna interpretácia a vyhodnotenie indikácií si vyžaduje rozsiahle skúsenosti pre rozlíšenie jemných indikácií vád od tvarových a falošných indikácií pozadia. Pre dosiahnutie dostatočnej citlivosti je dôležitá aj voľba správnej techniky magnetizácie, typu magnetizačného prúdu a ďalších parametrov pre dosiahnutie vhodne orientovaných a rozložených polí dostatočnej intenzity bez poškodenia či nadmerného zahrievania súčiastky.